Dnes je 25. apríla 2018, Jaroslava
Přihlásit se

Moslimovia - integrovaní, ale neprijatí?

Vybrali päť krajín v Európe, v ktorých žije celkovo približne 14 miliónov moslimov. Na skupine v každom štáte skúmali ich znalosť jazyka krajiny, kde žijú, vzdelanie, ktoré dosiahli, možnosť zamestnať sa v dobre platenej práci, ale aj to, či udržiavajú kontakty s tými, ktorí nie sú moslimovia, a či sa cítia byť spojení s krajinou, kde žijú.

Foto:

Výsledkom štúdie nemeckej Bertelsmannovej nadácie je tvrdenie, že títo moslimovia sú do spoločnosti vo veľkej miere integrovaní. Otázne však je, či ich väčšinová spoločnosť prijíma a tak im vintegrácii pomáha. Tá totiž, ako ukázala štúdia, nechce mať moslimov za susedov.

Štúdia nazvaná Integrovaní, ale nie akceptovaní?, porovnávala situáciu moslimov vNemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, Francúzsku a vo Veľkej Británii. Oslovili moslimov, ktorí do týchto krajín prišli pred rokom 2010a ich potomkov, prieskum sa teda netýkal novoprichádzajúcich utečencov.

Rôzne systémy

So znalosťou jazyka krajiny, kde žijú, sú najlepšie vyrovnaní francúzski a britskí moslimovia. Podľa štúdie to súvisí aj stým, že väčšinou pochádzajú zbývalých kolónií, kde sa francúzština a angličtina doteraz používajú. Sfrancúzštinou ako sprvým jazykom vyrastalo 74percent tamojších moslimov, vBritánii 59percent.

Moslimovia, ktorí prišli do Nemecka, sa však väčšinou nemčinu vdetstve neučili a priemer znalosti nemčiny od detstva utamojších moslimov vylepšujú ich potomkovia. Podobne sú na tom moslimovia vRakúsku a vo Švajčiarsku.

Vo vzdelávaní– presnejšie vtom, či skončia strednú školu smaturitou– sú na tom najlepšie moslimovia vo Francúzsku. Kým vo Francúzsku končí vzdelávanie ešte pred dosiahnutím dospelosti 11percent moslimov, vNemecku je to až 36percent a podobne aj vRakúsku.

Štúdia to dáva do súvislosti srozdielnymi školskými systémami a upozorňuje, že pri druhej generácii moslimov sa situácia už zlepšuje.

Väčšia úspešnosť vškole však nemusí automaticky znamenať lepšiu šancu na prácu. Práve vNemecku a vo Švajčiarsku, ktoré má systém prepojenia odborných škôl na prax, sú moslimovia najlepšie integrovaní na pracovnom trhu. Miera nezamestnanosti tamojších moslimov sa blíži kcelonárodnému priemeru. Druhá vec je, že zvyčajne zarábajú menej– mnohí sú zamestnaní vslabšie platenej práci alebo na čiastočný úväzok. Tieto rozdiely vpríjmoch zaznamenali autori štúdie vo všetkých piatich krajinách.

Dôvodom lepšej integrácie moslimov na pracovnom trhu vNemecku je podľa autorov nielen dopyt po pracovnej sile, ale aj vydávanie pracovných povolení či iniciatívy voblasti komunitnejpráce.

„Vo Francúzsku, kde je relatívne nepriepustný pracovný trh, sú aj moslimovia sdobrou kvalifikáciou sväčšou pravdepodobnosťou nezamestnaní a, naopak, majú menšiu pravdepodobnosť získania práce na plný úväzok,“ uvádza sa vspráve kštúdii.

Najťažšie na pracovnom trhu to majú praktizujúci veriaci moslimovia. Dôvodom môže byť diskriminácia pre nosenie náboženských symbolov, ale na druhej strane aj pre zamestnávateľa môže byť vdanej práci ťažko prijateľné, ak sa má zamestnanec napríklad päťkrát denne modliť, prípadne štát zakázal nosenie šatiek vistých profesiách. Najmenšie prekážky vtejto oblasti majú moslimovia vBritánii, kde štát už dávnejšie povolil moslimkám policajtkám nosenie šatiek ako súčasť uniformy.

Nábožensky založení

Vsúvislosti svierovyznaním štúdia potvrdila, že moslimovia sú vpriemere viac nábožensky založení ako ostatné obyvateľstvo. Zaujímavosťou je, že výrazne najväčší podiel aktívnych praktizujúcich moslimov, ktorí sa modlia päťkrát denne a každý piatok chodia do mešity, zaznamenali vBritánii.

Khlboko veriacim sa tam prihlásilo 64percent opýtaných moslimov, pri iných opýtaných to bolo len 11percent. Naopak, najmenší podiel praktizujúcich moslimov zaznamenali vo Švajčiarsku– 23percent, čo je takmer rovnaký podiel ako pri ostatnom obyvateľstve.

Drvivá väčšina oslovených moslimov sa cíti byť spätá skrajinou, kde žije– najvýraznejšie vo Švajčiarsku (98percent) a vNemecku (96percent), najmenej vRakúsku (88percent). Väčšina sa však zároveň cíti byť spojená aj skrajinou pôvodu.

Mimochodom, vo Švajčiarsku a vNemecku sa opýtaní moslimovia aj najmenej sťažovali na diskrimináciu (35a 37percent), naopak, najväčší podiel moslimov, ktorí uviedli, že za uplynulý rok zažili diskrimináciu– 68percent, zaznamenali vRakúsku.

Podľa štúdie tiež väčšina moslimov udržiava vo svojom voľnom čase pravidelné kontakty sľuďmi, ktorí nie sú moslimovia (najvýraznejšie opäť vo Švajčiarsku– 87percent a najmenej vRakúsku– 62percent).

„Štúdia dokazuje, že skutočnosť nie je taká bezútešná, ako ju často predstavujú médiá,“ reagovala na zverejnené výsledky pre Deutsche Welle Ayse Demirová, hovorkyňa organizácie tureckej komunity TBB so sídlom vBerlíne. „Ukazuje, že veľa moslimov sa cíti byť integrovaných, ale chýba tu akceptácia,“ dodala stým, že integrácia musí ísť zobochstrán.

Narážala tým na záverečnú otázku, ktorú sa nemoslimského obyvateľstva vpiatich krajinách pýtali autori štúdie. Respondenti sa mali vyjadriť ktomu, koho by zo zoznamu rôznych skupín obyvateľstva nechceli za susedov.

Vzozname boli okrem moslimov, židia, kresťania, ateisti, cudzinci a zahraniční robotníci, mnohodetné rodiny, homosexuáli, ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, či inej farbypleti.

Moslimovia boli medzi najviac odmietanou skupinou. Výnimkou vtejto oblasti bola len Británia, kde by ľuďom ako susedia viac prekážali mnohodetné rodiny.

Daniela Balážová,Pravda

Reklama