Dnes je 25. apríla 2018, Jaroslava
Přihlásit se

Ľudia sa zo zahraničia vracajú aj kvôli lepším platom

Práca v zahraničí sa už niektorým nevyplatí tak ako pred niekoľkými rokmi.

Foto: Návrat ľudí krátkodobo pracu

Rozdiel vo výške zárobku doma a vcudzine sa totiž zmenšil. Je za tým dobrá kondícia slovenskej ekonomiky– tá vlani potiahla aj rast domácich miezd. Tie sa za rok 2017vceloslo­venskom priemere priblížili kméte tisíc eur. VBratislavskom kraji sa vposlednom kvartáli minulého roka už vpriemere dostali nad tisíc eur. Oďalších 5percent by platy mali poskočiť tento rok. Vminulom roku rástli platy podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ SR) o4,6percenta.

Mnohí sa tak vlani rozhodli vrátiť späť na Slovensko. Za posledné tri mesiace minulého roka klesol počet ľudí pracujúcich krátkodobo v zahraničí podľa ŠÚ SR medziročne o 3¤700 ľudí na necelých 150-tisíc pracujúcich.

Pre prácu v zahraničí sa podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej mnoho ľudí rozhodlo hlavne pre možnosť vyššieho zárobku či pre nevyhovujúcu ponuku práce na našom trhu. „V súčasnosti však mzdy rastú a práve to je takým hlavným lákadlom pre ich návrat k svojim rodinám a priateľom,“ hovorí. Práve za tým vidí aj medziročné zníženie počtu pracujúcich v zahraničí v poslednom štvrťroku 2017 – a to o 2,4 percenta. Zavážiť mohlo aj to, že ich odbornosť docenia skôr domáci zamestnávatelia ako tí zahraniční, dodáva Dovalová.

Úlohu zohráva aj politická situácia v Európe, upozorňuje Dovalová, čiže brexit, ale aj talianske voľby, kde väčšinu hlasov získali práve euroskeptické strany. Na návrat ľudí môže zatlačiť aj situácia v Rakúsku, ktoré hľadá možnosti, ako chrániť svoj pracovný trh a oklieštiť sociálne dávky pre zahraničných pracovníkov.

Podobne to vidí aj riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. „Jeden z dôvodov odchodu do zahraničia, výrazne vyššia mzda, už neplatí. No časť ďalších dôvodov, ako je zlá ekonomická situácia v hladových dolinách či zlá spoločenská klíma, zostáva,“ hovorí. Návrat ľudí krátkodobo pracujúcich v cudzine bude podľa Páleníka pokračovať aj v tomto roku. Zásadnejšie zmeny však neočakáva. Počítať sa dá aj s nárastom počtu ľudí dlhodobo pracujúcich v zahraničí.

Viac ako štvrtina ľudí odišla za prácou v stavebníctve, necelá štvrtina do zdravotníctva a niečo vyše pätiny pracuje v priemysle. Väčšina z nich pritom vycestovala do susedných štátov. V Rakúsku pracuje viac ako 55-tisíc Slovákov, v Česku okolo 30-tisíc. Do zahraničia za prácou väčšinou odchádzajú ľudia z regiónov s vyššou nezamestnanosťou.

Chýbajú ľudia
Slovenský trh práce je v dobrej kondícii. Počet ľudí bez práce klesol za minulý rok medziročne podľa údajov Štatistického úradu o 1,6 percentu­álneho bodu na 8,1 percenta. Pričom počet nezamestnaných klesol vlani oproti roku 2016 takmer o 16 percent – teda o 42-tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti dosahuje podľa Dovalovej svoje predkrízové úrovne. „Situácia je priaznivá predovšetkým pre zamestnancov, ktorí majú požadovanú kvalifikáciu, čo im umožňuje vyjednávať o výške svojho platu,“ uviedla Dovalová. Na Slovensku pritom dlhodobo chýba kvalifikovaná pracovná sila. „Táto situácia sťažuje podmienky podnikateľským subjektom a predlžuje tak ich hľadanie vhodných kandidátov,“ dodala. Aj toto nahráva návratu Slovákov z cudziny, ktorí vďaka zlepšujúcim sa podmienkam na trhu práce zvažujú návrat domov.

Rast zamestnanosti sa však bude podľa analytičky postupne spomaľovať. Je totiž limitovaný možnosťami našej ekonomiky. „Tá už v súčasnosti naráža na problém nedostatku kvalifikovaných pracovníkov,“ hovorí Dovalová. Prekážkou výraznejšieho rastu zamestnanosti tak môže byť súčasná štruktúra nezamestnaných. Až polovicu nezamestnaných totiž tvoria ľudia s nízkou kvalifikáciou. „Návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí môže v konečnom dôsledku zasa priaznivo vplývať na náš pracovný trh, ak budú disponovať dostatočnou kvalifikáciou,“ povedala analytička.

Návrat ľudí zvonka sa prelínal takmer celým rokom 2017, vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Určitý pokles Slovákov krátkodobo pracujúcich v zahraničí by mohol pokračovať aj v tomto roku, dodáva. „Dôvodov, pre ktoré si Slováci hľadajú prácu v zahraničí, je viacero – cez finančné po osobné dôvody,“ hovorí. V minulom roku pritom nešlo len o ekonomické motívy. Slováci sa masívne vracali napríklad na jar, keď sa rozhodlo o odchode Veľkej Británie z únie. Ďalšiu vlnu tak možno očakávať počas či po prechodnom období.

Platy podvihnú aj príplatky
Na vývoj prílevu ľudí zo zahraničia však vplýva hlavne situácia v domácej ekonomike. Podľa Štatistického úradu slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška medziročne stúpla o 3,5 percenta. Rast ekonomiky za celý rok 2017 dosiahol 3,4 percenta, čo znamenalo mierne zrýchlenie z 3,3-percentného rastu v roku 2016. „Trend sa obrátil v začiatkoch zotavovania sa z recesie až do roku 2017, keď opäť zaznamenávame priemerný ročný pokles počtu krátkodobo pracujúcich v zahraničí,“ povedala hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.

„Pre odchod za prácou do cudziny sa rozhodujú nielen tí, ktorí si nevedia nájsť uplatnenie doma, ale často aj tí, ktorých kvalifikácia im dáva možnosť násobne vyšších príjmov v zahraničí,“ hovorí Husárová. Jedným z hlavných faktorov, pre ktorý sa ľudia rozhodnú odísť pracovať do zahraničia, je však podľa nej bezpochyby výška mzdy. Na výšku mzdy zatlačia od mája aj zvýšené príplatky za prácu v noci a vo sviatok a zavedenie príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu. K lákaniu kvalifikovanej pracovnej sily naspäť na Slovensko však logicky musia pomôcť aj samotní zamestnávatelia výškou ponúkaných miezd a benefitov.

Vzhľadom na očakávaný výrazný rast trhu práce a vzniku nových pracovných miest rezort práce očakáva ďalší pokles počtu Slovákov pracujúcich v zahraničí. Návrat ľudí zvonka podporuje ministerstvo aj podporou zamestnávania mladých, dlhodobo nezamestnaných či ľudí nad 50 rokov

Zdenka Kollárová, Pravda

Reklama