Dnes je 25. apríla 2018, Jaroslava
Přihlásit se

Íri žijú v krehkom mieri 20 rokov, namiesto osláv panujú obavy z brexitu

Ubehlo 20 rokov od Belfastskej dohody, ktorá ukončila krvavý konflikt v Severnom Írsku. Krehký mier však môže narušiť blížiaci sa brexit. Rozdelí ostrov ešte viac?

Foto: Zdroj: Reuters

Písal sa rok 2003. Írsky novinár Tess Finch-Lees bol v hlavnom meste Severného Írska na služobnej ceste. Hoci ubehlo od Belfastskej dohody päť rokov a colné hranice odstránili, aj napriek tomu bolo v meste cítiť náboženskú rivalitu.

„Keď jeden miestny šesťdesiatnik započul môj dublinský prízvuk, hneď sa ma opýtal: ‚Si katolík alebo protestant?’ Triumfálne som mu odpovedal, že ani jeden z nich, som ateista. Muž sa však nedal odbiť a ďalej pokračoval. ‚Áno, ale katolícky ateista alebo protestantský ateista?’“ spomína novinár v reportáži pre Independent.

„Náboženstvo v Severnom Írsku je ako Hotel California. Môžete sa odubytovať, ale nikdy neodídete,“ ohodnotil svoju návštevu trefnou poznámkou Tess Finch-Lees.

Do Belfastu sa vrátil minulý rok. Na pláži sa spolu hrali deti všetkých náboženských presvedčení. To, čo zaujímalo katolíckych a protestantských rodičov, už viac nebolo náboženstvo. Ide viac o to, ako ochrániť získanú sociálnu súdržnosť a hospodársku bezpečnosť v čoraz blížiacom sa čase po brexite.

Krvavý konflikt na ostrove
Včera si štátnici ale aj ľudia na ostrove pripomenuli dvadsiate výročie od podpisu Belfastskej dohody známej aj ako Veľkopiatková dohoda. Tá ukončila viac ako 30-ročný krvavý konflikt v Severnom Írsku, počas ktorého zomrelo okolo 3500 ľudí.

Proti sebe stáli dva znepriatelené tábory: unionisti (predovšetkým protestanti), ktorí chcú zachovať Severné Írsko ako súčasť Spojeného kráľovstva. Na druhej barikáde boli nacionalisti (zväčša katolíci) vyzývajúci za zjednotenie írskeho ostrova.

Namiesto osláv však panujú medzi obyvateľmi obavy. „Tvrdá“ hranica na ostrove sa po dvadsiatich rokoch môže stať opäť skutočnosťou. Pre mnohých je pritom táto hranica akýmsi mementom krvavého konfliktu, kedže bola v tom čase jednou z nastráženejších v rámci EÚ. Strata colnej a pasovej slobody je dnes medzi obyvateľmi ostrova rovnako ako vtedy veľkým strašiakom.

Kontroly na hraniciach
Doplatiť na to môžu najmä poľnohospodári. Dvadsaťpäť percent surového mlieka v regióne pochádza južne od hraníc. Ďalej, okolo 40 percent severoírskych jahniat sa zase spracováva v republike. Práve živočíšne produkty môžu pre papierovanie a zdĺhavé kontroly na hraniciach doplatiť na svoju čerstvosť či trvanlivosť.

Zdržania a byrokracie sa obávajú aj „ostrovní“ pacienti. Platí to najmä pre deti, ktoré cestujú z Belfastu do Dublinu na operácie srdca v jedinom zariadení svetovej triedy na ostrove.

Colná hranica by mala napokon vplyv aj na dopravné spoločnosti zabezpečujúce cestovanie naprieč dvoma štátmi.

„Môj priateľ žije v Dubline a často za ním cestujem vlakom z Belfastu. Pri myšlienke, že nás budú na tvrdej hranici čakať colné kontroly, kvôli ktorým budeme meškať, sa cítim ako cudzinec. Je to nelogické a nerozumiem tomu. Neprihliadnuť pri pojednávaní o brexite na Belfastskú dohodu a jej význam je ignorovať jedinečný a osobitný vzťah Severného Írska s Írskou republikou. Pritom brexit riskuje nielen dohodu, ale aj samotnú povahu Spojeného kráľovstva,“ povedal pre Guardian 28-ročný Anthony Stafford.

Vysporiadanie sa s rokmi násilia
Obe hlavné mestá tak tŕpnu, či opätovné zavedenie ťažkej hranice nezvýši napätie a nebude spúšťačom pre extrémistické prejavy či dokonca násilie.

Íri už ďalšie krviprelievanie nechcú zažiť. Dlhé roky im trvalo, kým sa rodiny obetí vôbec vysporiadali s národnou tragédiou.

„V dobe referenda o súhlase Belfastskej dohody bolo pre ľudí ťažké odpustiť násilie a smrť, ktorá bola súčasťou ostrova toľko rokov. Trvalo to nejaký čas. Dnes som rád, že moje deti môžu žiť bez vedomia alebo hrozby polovojenského násilia,“ hovorí 38-ročný Joanne Earley z Belfastu.

Katarína Kováčiková, aktuality.sk

Reklama